Rozpočet obce

Rozpočet obcí a miest má svoje elementárne vymedzenie alebo skôr zákonnú úpravu obsiahnutú v troch základných právnych predpisoch. Prvou legislatívnou normou je samozrejme zákon SNR č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte sa obmedzíme iba na pojem „zákon o OZ“), ktorý vo svojom znení § 9 ods. 1 uvádza, že rozpočet obce je základom finančného hospodárenia obce.

Na rozpočet a jeho obsahové členenie sa dá pozrieť cez dva princípy. Jedným je všeobecné vnímanie, ktoré určuje, čo všetko je súčasťou rozpočtu obce alebo mesta obligatórne (povinne) a zároveň fakultatívne, teda čo v rozpočte obce môže byť zachytené, avšak nie je to nariadené zákonom. Povinnou súčasťou rozpočtu obce a mesta sú rozpočty príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií, príspevky príspevkovým organizáciám, tiež vzťahy k právnickým osobám založeným obcou (napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným), rovnako musí obsahovať aj finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom a v neposlednom rade aj obyvateľom danej obce, ktoré plynú zo zákona, všeobecne záväzného nariadenia obce alebo zo zmluvy. Rozpočet obce obligatórne musí zahŕňať aj podiely na daniach v správe štátu, dotácie na úhradu preneseného výkonu štátnej správy a iné dotácie poskytované zo štátneho rozpočtu.

Povinnou náležitosťou rozpočtov miest a obcí sú tiež zámery a ciele, ktoré sa budú v obci realizovať z výdavkov. Ide o tzv. program obce alebo aj o programový rozpočet. Na naplnenie jednotlivých cieľov programov v rozpočte sa definujú ako povinná súčasť aj merateľné ukazovatele, ktoré sa vyhodnocujú, a tým sa pre účely vnútornej, ale aj externej kontroly dá hodnotiť proces implementácie programového rozpočtu. Okrem programového rozpočtu musí byť vo výslednom návrhu obce spracovaný návrh rozpočtu na ďalšie dva roky, pričom podľa § 9 ods. 3 zákona o RP samosprávy tento návrh na dva roky nasledujúce po plánovanom rozpočtovom roku nie je záväzný.

Druhá fakultatívna zložka môže byť vyjadrená finančnými vzťahmi k rozpočtom iných obcí. To prichádza do úvahy vtedy, ak je aktivita spolufinancovaná z rozpočtov viacerých obcí. Napríklad regionálny zber odpadu, ktorý je zabezpečovaný pre viaceré obce. Táto zložka sa však stane súčasťou rozpočtu danej obce iba v prípade, že vznikne potreba plniť spoločné úlohy. Do tohto momentu a do tohto rozhodnutia nie je súčasťou rozpočtu obce finančný vzťah k rozpočtu inej obce.

Druhým základným kritériom, cez ktoré sa dá vnímať členenie rozpočtu, je detailné vnímanie jednotlivých častí tohto dôležitého nástroja. Sú obsiahnuté v zákone o RP samosprávy a určujú, aké konkrétne časti má rozpočet obce alebo mesta mať. Rozpočet obce sa člení vnútorne na:

a)     bežné príjmy a bežné výdavky (nazývaný aj bežný rozpočet),

b)    kapitálové príjmy a kapitálové operácie (nazývaný aj kapitálový rozpočet) a

c)     finančné operácie.