História obce Horné Hámre
Historické informácie o obci
Najstarší písomne doložený údaj o existencii obce pochádza z roku 1391. Obec vtedy patrila panstvu Revištského hradu. Po vymretí rodiny Dóczyovcov v 17. storočí ako majetok fiškusu prešla pod správu Banskej komory v Banskej Štiavnici. Staré a inojazyčné pomenovanie obce bolo Hamor, Hornie Hamry, Felsohámor, Oberhammer.
Koncom 15. storočia mala obec 55 zdanených domov, čo nasvedčuje tomu, že už vtedy vznikali rozsiahle okolité lazy. Obyvatelia boli pôvodom drevorubači a uhliari, neskôr baníci a spracovatelia vyťaženej rudy z miestnych a iných baní. Tu má pôvod i názov obce, keďže pri baníci pri úprave a rozbíjaní rudy používali kladivo (hamor). Dodnes sa nachádzajú v základoch starých domov, ciest a po trase bývalej lesnej železnice zbytky tavenej rudy – struska a množstvo hlinených kelímkov na odlievanie drahých kovov, hlavne striebra.
V roku 1601 mala obec mlyn a 68 domov, v roku 1720 už mala 4 mlyny na obilie i na rudu a 43 daňovníkov, z toho 17 remeselníkov, 3 obchodníkov, 2 baníkov, roku 1828 mala 83 domov a 569 obyvateľov. Spracúvali rudu vyťaženú v okolitých banských mestách.
Obecné kroniky
Osady patriace obci
Koncom 18. storočia vzniklo a zároveň patrilo obci 10 osád:
- Čierťaž – v r. 1828 mal 21 domov a 150 obyvateľov
- Frtálov vrch – v r. 1828 mal 12 domov a 87 obyvateľov
- Hrabičov – v r. 1828 mal 306 obyvateľov
- Jančokovci – v r. 1828 mal 7 domov a 55 obyvateľov
- Kostivrch – v r. 1828 mal 46 domov a 323 obyvateľov
- Pajer – v r. 1828 mal 8 domov a 51 obyvateľov
- Pecno – v r. 1828 mal 23 domov a 162 obyvateľov
- Župkov – v r. 1828 mal 216 obyvateľov
- Žarnovická Huta – v r. 1828 mala 360 obyvateľov
- Uramovci
V deväťdesiatych rokoch 19. storočia sa začala plánovaná, tvrdá a bezohľadná maďarizácia Slovenska. Pomaďarčovali sa mená, názvy obcí a začalo sa po maďarsky aj vyučovať. Vtedajšie zastupiteľstvá a richtári našej obce počnúc rokom 1897 museli všetky svoje porady zapisovať veľmi podrobne.