Farnosť sv. Martina

Sviatosti uvádzania do kresťanského života

Krst je základná sviatosť, brána, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Zjednocuje nás s Ježišom Kristom, vťahuje nás do jeho vykupiteľskej smrti na kríži, a tak nás vyslobodzuje z moci hriechu, očisťuje od všetkých osobných hriechov a umožňuje nám spolu s ním vstať z mŕtvych k životu, ktorý sa nekončí. Pretože krst je zmluvou s Bohom, človek musí povedať svoje slobodné „áno“. V prípade malých detí vyznávajú vieru ich rodičia ako zástupcovia.

viac o sviatosti krstu si môžete prečítať tu

Birmovanie je sviatosť, ktorá dovršuje krst a v ktorej dostávame dary Ducha Svätého. Kto sa v slobode rozhodne žiť ako Božie dieťa a kto požiada o Ducha Svätého prostredníctvom vkladania rúk a pomazania krizmou, dostane silu svedčiť o Božej láske slovom i skutkom. Stáva sa tak plnohodnotným a zodpovedným členom Katolíckej cirkvi.

viac o sviatosti birmovania si môžete prečítať tu

Svätá Eucharistia je sviatosť, v ktorej Ježiš Kristus za nás dáva svoje telo a svoju krv – seba samého, aby sme sa mu aj my odovzdali v láske a aby sme sa s ním zjednotili vo svätom prijímaní. Tak sa spájame s jediným Kristovým telom – Cirkvou. Eucharistia je po krste a po birmovaní tretia iniciačná sviatosť Katolíckej cirkvi. Eucharistia je tajomným stredobodom všetkých týchto sviatostí, pretože Ježišova historická obeta na kríži sa pri premenení sprítomňuje skrytým nekrvavým spôsobom. Tak sa slávenie Eucharistie stáva „prameňom a vrcholom celého kresťanského života“. Eucharistia je súhrnom našej viery. Nejestvuje nič väčšie, čo by sme ešte mohli dosiahnuť. Keď prijímame eucharistický chlieb zjednocujeme sa s láskou Ježiša, ktorý dal za nás svoje telo na dreve kríža. Keď pijeme z kalicha, zjednocujeme sa s tým, ktorý za nás vylial svoju krv. Tento obrad sme si nevymysleli. Sám Ježiš slávil so svojimi učeníkmi Poslednú večeru a predvídal v nej svoju smrť. Daroval sa svojim učeníkom v podobe chleba a vína a vyzval ich, aby od toho okamihu vždy a všade slávili v Eucharistii jeho smrť. „Toto robte na moju pamiatku“ (1 Kor 11,24).

viac o sviatosti Eucharistie si môžete prečítať tu

Sviatosti uzdravenia

Sviatosť zmierenia sa nazýva tiež sviatosťou pokánia, odpustenia, obrátenia alebo spoveďou. Krst nás síce oslobodzuje z moci hriechu a smrti a uvádza nás do nového života Božích detí, ale neoslobodzuje nás od ľudskej slabosti a od náklonnosti k hriechu. Preto sa potrebujeme znovu a znovu uzmierovať s Bohom. Túto možnosť nám poskytuje sviatosť zmierenia. Nikde nie je krajšie vysvetlená podstata sviatosti zmierenia ako
v podobenstve o milosrdnom otcovi. Blúdime a strácam smer, sme v koncoch. Ale náš Otec na nás čaká s veľkou, ba nekonečnou túžbou. Odpúšťa nám, keď sa k nemu navraciame, zakaždým nás nanovo prijíma, zakaždým nám odpúšťa hriechy. Ježiš odpustil hriechy mnohým ľuďom, bolo to preňho dôležitejšie ako robiť zázraky. Moc Ducha Svätého, ktoru Ježiš odpúšťal hriechy, odovzdal svojim apoštolom. Keď prichádzame za kňazom a s ľútosťou vyznáme svoje hriechy, padneme do náručia priamo nášmu nebeskému Otcovi.

viac o sviatosti zmierenia si môžete prečítať tu

Sviatosť chorých môže prijať každý veriaci, ktorý sa nachádza v kritickom zdravotnom stave alebo situácii. Sviatosť chorých môže prijať v živote viac ráz. Preto má zmysel požiadať o túto sviatosť aj v mladom veku, ak má človek napr. podstúpiť ťažkú operáciu. Mnohí kresťania v takejto situácii spájajú sviatosť chorých so sviatosťou zmierenie, spolu so sv. prijímaním; v každom prípade chcú predstúpiť pred Boha s čistým svedomím.

viac o sviatosti chorých si môžete prečítať tu

Sviatosti služby spoločenstvu

Ten, kto prijíma sviatosť posvätného stavu, dostáva osobitnú účasť na Kristovom kňazstve, ktorá sa kvalitatívne líši od všeobecného kňazstva veriacich. Sviatostné kňazstvo je dar Ducha Svätého, ktorý udeľuje Kristus prostredníctvom Cirkvi. Zo sviatostného kňazstva nevyplýva úloha plniť iba určitú funkciu alebo zastávať nejaký úrad. Vysviackou dostáva kňaz konkrétnu moc a poslanie slúžiť svojim bratom a sestrám vo viere. Sviatosť posväteného stavu má tri stupne: biskupský stav (episkopát), kňazský stav (presbyterát), diakonský stav (diakonát).

viac o sviatosti posvätného stavu si môžete prečítať tu

Sviatosť manželstva vychádza zo sľubu muža a ženy pred Bohom a pred Cirkvou, ktorý prijíma a potvrdzuje Boh, a napĺňa sa fyzickým zjednotením oboch partnerov. Pretože Boh sám spečaťuje puto sviatostného manželstva, zaväzuje tento zväzok až do smrti jedného z partnerov. Manželstvo sa môže uzavrieť iba vtedy, ak jestvuje manželský konsenzus, to znamená, že muž a žena chcú vstúpiť do manželstva slobodne, bez strachu alebo nátlaku a keď im v tom nebránia nijaké prirodzené alebo cirkevné záväzky (napr. už existujúce manželstvo alebo sľub celibátu).

viac o sviatosti manželstva si môžete prečítať tu

Podľa Katechizmu katolíckej Cirkvi a katechizmu pre mladých – YOUCAT, spracoval  Marián Juhaniak.