Farnosť sv. Martina

farnost

Adresa:

Farnosť sv. Martina Horné Hámre, 966 71 Horné Hámre

Kontakt:

tel. číslo: 0911 838 519,

email: horne.hamre@fara.sk

Ďalšie informácie:

číslo účtu:  74338063/0900



<

Sviatosti uvádzania do kresťanského života

Krst je základná sviatosť, brána, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Zjednocuje nás s Ježišom Kristom, vťahuje nás do jeho vykupiteľskej smrti na kríži, a tak nás vyslobodzuje z moci hriechu, očisťuje od všetkých osobných hriechov a umožňuje nám spolu s ním vstať z mŕtvych k životu, ktorý sa nekončí. Pretože krst je zmluvou s Bohom, človek musí povedať svoje slobodné „áno“. V prípade malých detí vyznávajú vieru ich rodičia ako zástupcovia.

viac o sviatosti krstu si môžete prečítať tu

Birmovanie je sviatosť, ktorá dovršuje krst a v ktorej dostávame dary Ducha Svätého. Kto sa v slobode rozhodne žiť ako Božie dieťa a kto požiada o Ducha Svätého prostredníctvom vkladania rúk a pomazania krizmou, dostane silu svedčiť o Božej láske slovom i skutkom. Stáva sa tak plnohodnotným a zodpovedným členom Katolíckej cirkvi.

viac o sviatosti birmovania si môžete prečítať tu

Svätá Eucharistia je sviatosť, v ktorej Ježiš Kristus za nás dáva svoje telo a svoju krv – seba samého, aby sme sa mu aj my odovzdali v láske a aby sme sa s ním zjednotili vo svätom prijímaní. Tak sa spájame s jediným Kristovým telom – Cirkvou. Eucharistia je po krste a po birmovaní tretia iniciačná sviatosť Katolíckej cirkvi. Eucharistia je tajomným stredobodom všetkých týchto sviatostí, pretože Ježišova historická obeta na kríži sa pri premenení sprítomňuje skrytým nekrvavým spôsobom. Tak sa slávenie Eucharistie stáva „prameňom a vrcholom celého kresťanského života“. Eucharistia je súhrnom našej viery. Nejestvuje nič väčšie, čo by sme ešte mohli dosiahnuť. Keď prijímame eucharistický chlieb zjednocujeme sa s láskou Ježiša, ktorý dal za nás svoje telo na dreve kríža. Keď pijeme z kalicha, zjednocujeme sa s tým, ktorý za nás vylial svoju krv. Tento obrad sme si nevymysleli. Sám Ježiš slávil so svojimi učeníkmi Poslednú večeru a predvídal v nej svoju smrť. Daroval sa svojim učeníkom v podobe chleba a vína a vyzval ich, aby od toho okamihu vždy a všade slávili v Eucharistii jeho smrť. „Toto robte na moju pamiatku“ (1 Kor 11,24).

viac o sviatosti Eucharistie si môžete prečítať tu

Sviatosti uzdravenia

Sviatosť zmierenia sa nazýva tiež sviatosťou pokánia, odpustenia, obrátenia alebo spoveďou. Krst nás síce oslobodzuje z moci hriechu a smrti a uvádza nás do nového života Božích detí, ale neoslobodzuje nás od ľudskej slabosti a od náklonnosti k hriechu. Preto sa potrebujeme znovu a znovu uzmierovať s Bohom. Túto možnosť nám poskytuje sviatosť zmierenia. Nikde nie je krajšie vysvetlená podstata sviatosti zmierenia ako
v podobenstve o milosrdnom otcovi. Blúdime a strácam smer, sme v koncoch. Ale náš Otec na nás čaká s veľkou, ba nekonečnou túžbou. Odpúšťa nám, keď sa k nemu navraciame, zakaždým nás nanovo prijíma, zakaždým nám odpúšťa hriechy. Ježiš odpustil hriechy mnohým ľuďom, bolo to preňho dôležitejšie ako robiť zázraky. Moc Ducha Svätého, ktoru Ježiš odpúšťal hriechy, odovzdal svojim apoštolom. Keď prichádzame za kňazom a s ľútosťou vyznáme svoje hriechy, padneme do náručia priamo nášmu nebeskému Otcovi.

viac o sviatosti zmierenia si môžete prečítať tu

Sviatosť chorých môže prijať každý veriaci, ktorý sa nachádza v kritickom zdravotnom stave alebo situácii. Sviatosť chorých môže prijať v živote viac ráz. Preto má zmysel požiadať o túto sviatosť aj v mladom veku, ak má človek napr. podstúpiť ťažkú operáciu. Mnohí kresťania v takejto situácii spájajú sviatosť chorých so sviatosťou zmierenie, spolu so sv. prijímaním; v každom prípade chcú predstúpiť pred Boha s čistým svedomím.

viac o sviatosti chorých si môžete prečítať tu

Sviatosti služby spoločenstvu

Ten, kto prijíma sviatosť posvätného stavu, dostáva osobitnú účasť na Kristovom kňazstve, ktorá sa kvalitatívne líši od všeobecného kňazstva veriacich. Sviatostné kňazstvo je dar Ducha Svätého, ktorý udeľuje Kristus prostredníctvom Cirkvi. Zo sviatostného kňazstva nevyplýva úloha plniť iba určitú funkciu alebo zastávať nejaký úrad. Vysviackou dostáva kňaz konkrétnu moc a poslanie slúžiť svojim bratom a sestrám vo viere. Sviatosť posväteného stavu má tri stupne: biskupský stav (episkopát), kňazský stav (presbyterát), diakonský stav (diakonát).

viac o sviatosti posvätného stavu si môžete prečítať tu

Sviatosť manželstva vychádza zo sľubu muža a ženy pred Bohom a pred Cirkvou, ktorý prijíma a potvrdzuje Boh, a napĺňa sa fyzickým zjednotením oboch partnerov. Pretože Boh sám spečaťuje puto sviatostného manželstva, zaväzuje tento zväzok až do smrti jedného z partnerov. Manželstvo sa môže uzavrieť iba vtedy, ak jestvuje manželský konsenzus, to znamená, že muž a žena chcú vstúpiť do manželstva slobodne, bez strachu alebo nátlaku a keď im v tom nebránia nijaké prirodzené alebo cirkevné záväzky (napr. už existujúce manželstvo alebo sľub celibátu).

viac o sviatosti manželstva si môžete prečítať tu


 

Podľa Katechizmu katolíckej Cirkvi a katechizmu pre mladých – YOUCAT, spracoval  Marián Juhaniak.

Pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska o svätení nedele
Drahí bratia a sestry,
Slávime Prvú adventnú nedeľu.  Božie slovo nám z viacerých pohľadov pripomína deň Pánovho príchodu. Svätý apoštol Pavol zdôrazňuje: tento dôležitý deň sa blíži – preto je  potrebné, aby sme sa zriekli skutkov tmy a obliekli sa do výzbroje svetla. Prorok Izaiáš opisuje, čo všetko sa pri príchode daného dňa stane. A sám Kristus nás v evanjeliu upozorňuje, aby sme nezostali zaskočení, pretože tento deň príde nečakane;  uprostred obyčajnej každodennosti.
V snahe pripraviť sa na rozhodujúci Pánov deň  posväcujeme svoje životy slávením sviatočného dňa, ktorý tiež nazývame „dňom Pána”. Tento deň nám pomáha  nezabudnúť na pôvod a zmysel nášho života. Je pre nás príležitosťou zastaviť sa, upriamiť pozornosť na Boha. „Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni“ hovorí nám tretie Božie prikázanie  (Katechizmus, str. 504). Týmito sviatočnými dňami sú pre nás nedele: pripomínajú nám deň Pánovho zmŕtvychvstania a deň zoslania Ducha Svätého. Zároveň sú pre nás odkazom na biblickú správu o stvorení sveta, po ktorom Boh na siedmy deň odpočíval.
V minulosti bolo svätenie nedele v našej spoločnosti samozrejmosťou. Dnes to tak, žiaľ, nie je. Mnohí v nedeľu pracujú alebo chodia na nákupy – neraz na úkor návštevy chrámu. Vzniká tak atmosféra, v ktorej sa prežívanie sviatočného dňa nesviatočným spôsobom javí ako bežné a prijateľné, a to dokonca aj pre veriacich katolíkov.  S tým však nemožno súhlasiť. Rešpektovanie tretieho Božieho prikázania aj dnes znamená zasvätenie nedeľného dňa, teda oddych od práce a vzdanie vďaky Pánovi prostredníctvom bohoslužby. Máme za čo Bohu ďakovať a máme ho za čo chváliť.
Pritom je zrejmé, že každý človek potrebuje aj oddych od práce, ktorú koná počas týždňa. Potrebuje venovať čas svojim blízkym, svojej rodine. Cez týždeň máme veľa povinností a menej času jeden na druhého. V nedeľu by mala byť rodina spolu, nemalo by chýbať spoločné stolovanie počas obeda, u veriacich spoločná modlitba. Všade naokolo však  vidíme, že mnoho otcov musí pracovať na stavbách či developerských projektoch – aj  dva-tri týždne bez prestávky. Viaceré ženy – matky nemôžu nedele prežiť s rodinou, lebo ich trávia v obchodných prevádzkach. Musíme si uvedomiť, že prvou obeťou stierania rozdielov medzi pracovnými dňami a nedeľou –  je rodina.
Ak vlastník podniku či obchodu necháva bežať prevádzku aj v nedeľu a vo sviatok, nedáva svojim zamestnancom možnosť, aby náležite prežili sviatočný deň.
Keď toto  konštatujeme, chceme poďakovať tým podnikateľom, ktorí sviatočný charakter nedele a sviatkov rešpektujú.  Na pleciach živnostníkov v tejto oblasti leží len jedna časť zodpovednosti. Dôsledky na slávenie nedele má totiž konanie každého z nás. Ak v nedeľu vykonávame stavebné práce alebo pracujeme okolo domu, nebude nám prekážať, ak  zostanú otvorené obchody. Naopak, príde nám to vhod. Potom však – pre naše nároky a požiadavky – musia do práce nastúpiť ďalší.
K tomu možno dodať, že aj liberálny prístup spoločnosti – najmä samospráv – k otváracím hodinám v obchodoch, má negatívny vplyv na rodinný život. Pripomeňme si, že  neprítomnosť otca a mamy počas nedele rodinu vždy ochudobňuje. Kde chýba čas budovať medziľudské vzťahy, tam rodinné spoločenstvo zostáva vystavené rozličným nebezpečenstvám. Navyše dlhodobá, nepretržitá práca má aj svoje zdravotné dôsledky a je menej efektívna.
Úprimne nám záleží na tom, aby v našej spoločnosti bolo čím viac šťastných a spokojných ľudí. Aby otcovia a mamy mohli prežívať nedeľu so svojimi deťmi doma, a nie na stavbe alebo medzi regálmi v obchode.
 Obraciame sa preto na vás, drahí veriaci, aby ste nás podporili v úsilí o lepšie prežívanie nedele. Apelujme spoločne na predstaviteľov politických strán, ale aj na miestne samosprávy a podnikateľov, aby pri rozhodovaní o otváracích hodinách neposielali v nedeľu matky a otcov do zamestnania. Nezabúdajme  však,  že ak  – ako kresťania katolíci – nezmeníme svoje návyky a s nimi súvisiace nároky na druhých – nadarmo budeme vyzývať občianskych predstaviteľov, aby upravili pravidlá nedeľného predaja.
Preto vás, drahí bratia a sestry, prosíme: venujme nedeľu Bohu a svojej rodine. Zúčastnime sa na bohoslužbe. Navštívme príbuzných a priateľov, najmä starých, chorých a nevládnych. Oddýchnime si. Nechoďme v nedeľu nakupovať. Nezabúdajme, že aj každý predavač má svoju rodinu a v nedeľu niekomu chýba.
Majitelia obchodov a firiem: nevyžadujte, prosím, od svojich zamestnancov nedeľnú prácu, ak nie je spoločensky nevyhnutná. Všimnime si na príklade viacerých európskych štátov, že prežívanie nedele ako voľného dňa je nielen uskutočniteľné, ale aj všeobecne prospešné.
Obraciame sa aj na vás, drahí bratia kňazi. V mnohých farnostiach jestvovala užitočná prax:  doplniť nedeľnú bohoslužbu popoludní o pobožnosť, modlitbu litánií či adoráciu pred Oltárnou sviatosťou. Dnes sú tieto prejavy nábožnosti, žiaľ, na ústupe. Tam, kde je to možné, pokúste sa obnoviť tradíciu popoludňajších pobožností alebo iného hodnotného duchovného programu.
„Zaradoval som sa, keď mi povedali:  pôjdeme do domu Pánovho!“ spievali sme v dnešnom žalme. Tieto slová azda najjednoduchšie vyjadrujú, k čomu by sme vás – drahí bratia a sestry – chceli povzbudiť týmto pastierskym listom. Aby ste znovu objavili radosť z  oslavy trojjediného Boha, ku ktorej nás pozýva aj slávenie sviatočného dňa. Aby ste nadobudli väčšiu radosť z rodinného života,  a túto radosť dopriali aj druhým.
V tomto duchu sa, spolu so žalmistom, modlíme za vás a prosíme o šťastie pre vás i pre vaše rodiny.
Nech vás neustále požehnáva a ochraňuje Všemohúci Boh,  Otec i Syn i Duch Svätý.
Biskupi Slovenska